3. kapitola

21. března 2011 v 15:42 | Janelle & Bailey |  Willeho Skaza II : Skaza Hartleyovej


Konečne dalšia kapitola :D Dúfam, že sa budete pri nej baviť tak ako ja.
(Autory Bailey a Ginny*)
XoXo Janelle

3. kapitola
Z pohľadu: Alex
Sedela som učupená v skrinke a mala som pocit, že môj chrbát každú chvíľu odumrie. Vtom som začula Nicka, ako hovorí Nateovi: ,,Kontrola spŕch? To sa mi nezdá. Minulý rok to nerobili"
Srdce sa mi rozbúchalo. Konečne znova počujem Nickov hlas. Je taký zamatový ako predtým, znova si viem vybaviť ako ma bozkával, ako ma hladkal po vlasoch, jeho hrejivé objatia...
Moje snenie prerušil výkrik. Pravdepodobne Nateov. Vtom som si uvedomila, čo to znamená. Som na rade! Zhlboka som sa nadýchla, popravila som si plachtu a nahmatala švihadlo vo vrecku. Bolo tam. Nechápala som, načo si ho Mitchie zabalila sem na vysokú, no radšej som sa jej na to nepýtala. Konečne som začula kroky. Vybehla som zo skrine.
S hlasným krikom som začala naháňať Nicka po izbe. Sotila som ho na posteľ a Mitchie spravila to isté. Potom som z vrecka vtiahla švihadlo a spútala som ich.
,,Kto ste a čo s nami chcete urobiť?" vysúkal zo seba Nate.
Spýtavo som sa pozrela na Mitchie. Prikývla. Prehovorila som mierne pozmeneným hlasom: ,,Ja som AlexDevil a toto je Mitcherine" povedala som a s napätím som čakala na odpoveď. Na nasledujúce okamihy si pamätám len veľmi matne. Nick vyvalil oči, omdlel asi tak na 3 sekundy a následne už s Nateom strhávali plachtu spod ktorej sa vyrútila Mitchie. Aj ja som si stiahla plachtu. Radostne som sa vrhla do Nickovho náručia a zachvátil ma pocit úľavy. Koľko... nostalgie. Letmo som pozrela na Mitchie. Ale čakala som vážne všetko - VŠETKO - okrem toho, že ju uvidím nahnevanú stáť nad Nateom, ktorý pri nej vyzeral ako malý chlapec, čo práve niečo vyviedol. Jej výraz - výraz toľkého opovrhnutia a dva roky zadržiavaného hnevu, neveštil vôbec nič dobré. Vymanila som sa z Nickovho zovretia a napäto čakala, čo sa bude diať. Mitchie sa nadýchla a spustila.
"Nate. Koľké šťastie ťa znova vidieť." Jej hlas priam sršal sarkazmom.
"Kto by to povedal. Možno..." dramatická pauza "to bol osud" Poznávala som ten hlas. Hovorila presne ako Voldemort z Harryho Pottera. Asi majú na ňu tie filmy negatívny vpliv.
"Mitchie, ja..." začal Nate.
"Nič nehovor. Viem presne, čo chceš povedať. Ako ti to je všetko ľúto..." prevrátila oči k stropu. Pozerala kdekoľvek po miestnosti, len aby nemusela hľadieť na Nata.
"Ako, ťa mrzí že si ma opustil..."
"Mitchie..."
"Ako ťa mrzí, že si ma tu nechal, deň po tom, ako som ti povedala, že ťa milujem..."
"Mitchi..."
"Ako si mi TY povedal, že ma miluješ"
"Mitch..."
"Ako si mi po sebe nezanechal nič iba hlúpu fotku..."
"Mitc..."
"A aj list u riaditeľa, hmmm..."
"Mit..."
"Ako ťa mrzí, že si mi nezavolal ani si mi nedal jediný kontakt, aby som vedela, či vôbec žiješ..."
"Mi..
"Vieš, bolo to veľmi romantické. Taká veľká posteľ obsypaná lupeňmi ruží..."
"M..."
"Ako ťa mrzí, že si odišiel deň po tom, ako SI SA SO MNOU VYSPAL!!"
Och... znie to kruto. Nie len pre Nata, ale vlastne aj pre mňa. Nikdy za tie dva roky nepovedala ani slovom, žeby ju trápila nejaká z týchto vecí. I keď úprimne - Mitchie by mohla pokojne ležať v kaluži krvi a iba by otrávene povedala "Nič mi nie je, ja som v poriadku, teraz ma nechaj napokoji". Zrazu sa Mitchie zmenila. Vrhla sa Nateovi do náručia a šepla: "Ach Nate, tak veľmi si mi chýbal..."
Fajn. Tak až TERAZ ničomu nerozumiem. Chvíľku som na tú dvojicu zmätene hľadela. Potom sa sa otočila k Nickovi a spýtala sa: "Hmmm, nepôjdeme... von?" Nick ma mlčky chytil za ruku a viedol ma von. Zastali sme až pred vchodom a tam si sadli na lavičku. Čakala som, čo povie. Vlastne ešte nepovedal nič, odkedy ma videl.

















Ešte chvíľu sme mlčali, kým sa napokon ozval. ,,Chýbala si mi" Skoro som sa rozplakala. ,,Veď aj ty mne" Objala som ho a takto sme boli, až kým sa ma nespýtal: ,,Počuj.. ako si zistila kam chodíme do školy?" ,,Náhoda" pokrčila som plecami. ,,Ale som rada"
,,Uhm.." zdalo sa, že Nick nad niečím tuho premýšľa. ,,A prečo nás chcela Mitchie takto prepadnúť?" opýtal sa a ja som vyvalila oči. ,,Ako vieš, že to vymyslela Mitchie?"
,,Je to jej štýl. A určite sa chcela pomstiť Natovi. Ty si nemala motív" povedal tajuplným hlasom. ,,Pretože ja som proste pán Do-ko-na-lý!" povedal a ja som doňho šťuchla. ,,A ktože si ty? Poručík Nickumbo?" povedala som a obaja sme sa začali smiať pri spomienke na scénu na schodoch.
Po chvíli som už nevládala a len som sa chytala za brucho. ,,A zrazu sa tam objavil Willie!" smial sa Nick. ,,Hellboy" zašepkala som vážnym hlasom. Pozerali sme si do očí a začali sme sa tak príšerne rehotať, až sa ľudia naokolo na nás pozerali a nejaké babky sa pri pohľade na nás dokonca prežehnali.
Vtom som si všimla jedno dievča. Malo hnedé vlnité vlasy asi po lopatky a čiernu koženú bundu, čierne gate a čierne čižmy. Pozerala sa našim smerom s takým.. ja neviem.. diabolským leskom v očiach. ,,Vidíš ju?" pošepky som sa spýtala Nicka. ,,Koho?" spýtal sa hlasno. ,,Psssst! Ju" povedala som a ukázala som prstom. ,,Čo je s ňou?" nechápal Nick. ,,Neviem.. Proste z nej mám taký čudný pocit.."
Nick sa na mňa s vážnym pohľadom pozrel a chytil ma za čelo. ,,Myslím, že máš teplotu. Poďme radšej k tebe na izbu" Nepomohli moje výkriky, náreky ani iné nesúhlasné znamenie, pretože Nick si ma prevesil cez plece. Takže mi zostávalo už len sledovať tú zvláštnu babu ako tam stojí s kuframi v rukách.
Vošli sme do budovy a zrazu som pocítila, že Nick zastal. Okolo nás neboli žiadni ľudia, iba ľudoprázdne schody. Zrejme práve v tejto chvíli nešiel nikto do izby ani z nej. Iný spôsob prechádzania hore-dole v tejto budove totiž nebol. ,,Ktorá si izba?" opýtal sa ma vtom. ,,205" zamrmlala som. Takto sme pred výťahom stáli ešte dobrých päť minút. Nemala som to srdce povedať mu, že výťah nefunguje. ,,Kde toľko ten výťah trčí?!" opýtal sa nahnevane. ,,Nefunguje" melancholicky som mu odpovedala a pritom som si obzerala nechty na rukách. ,,A to mi hovoríš až teraz?!" ,,Mhm.." nezaujato som mu odpovedala. Zhrozene sa pozrel na schody a po chvíľke premýšľania ma pustil na zem. Pošúchala som si členok, ktorý ma po páde z jeho náručia mierne bolel a pokúsila som sa postaviť. Márne. ,,Mám vyvrtnutý členok." ,,A ja deja vu " povedal Nick a zasmial sa. ,,Veľmi sa nesmej, teraz ma musíš odniesť." ,,Nie..." zastonal. ,,Ej, ty si ale Superman" ironicky som poznamenala. Vtom som začula hlas. ,,SuperMason k vašim službám!" Keby tam namiesto Mason bolo Joe, tak by som sa s radostným výkrikom obrátila, ale teraz som len nadvihla jedno obočie a s Nickom sme sa div nerozosmiali. Začudovane som sa pozrela na chalana za sebou. Mal hnedé vlasy, čiernu koženú bundu a tričko s logom Supermana. Jeho bunda mi pripomenula to diabolské dievča vonku. ,,Čože?" spýtala som sa ho. ,,Ja som Mason" povedal. ,,To som pochopila aj sama" ,,Ak chceš odnesiem ťa hore, tvoj .." odmlčal sa a ja som to využila. ,,Frajer" ,,Tvoj frajer už očividne nevládze" povedal s pobaveným úškrnom na tvári. ,,Ale čoby nie" precedil Nick spomedzi zaťatých zubov. Keby sa pohľadom dalo zabíjať, Mason by bol už dávno mŕtvy. Nick ma vzal na ruky a vybehol so mnou hore schodami. ,,Aspoň mi povedz ako sa voláš!" zakričal za mnou ešte Mason. Neviem prečo, ale nepovedala som mu pravdu. ,,Miranda!" zakričala som naspäť a Nick sa začal dusiť od smiechu. Nakazil ma a tak keď sme konečne vyliezli na druhé poschodie, zvalili sme sa na zem a dostali sme totálny záchvat smiechu. ,,Miranda?" neveriacky sa ma spýtal Nick so slzami v očiach od smiechu. ,,Neviem čo ma to napadlo" povedala som a jemne som sa začervenala. ,,Ale keď žiarliš, si neuveriteľne zlatý" povedala som mu a pobozkala som ho na pery. K izbe som sa potom dotackala sama, opretá o Nickove rameno.
Zostala som aj s Nickom stáť vo dverách. Uprostred izby sedeli na koberci tri hnedovlasé dievčatá. A jedno z nich, Mitchie, niečo nadšene vykladala ostatným. Vtom ma zbadala ,,Ahoj Alex!" povedala. Jedno z dievčat sa otočilo a povedalo: ,,Ahoj, ja som Abby." ,,Čau" zakývala som jej. ,,A toto je moja sesternica Bailey" povedala Mitchie a dievča, ktoré mi doteraz bolo otočené chrbtom sa postavilo, zakývalo mi a ja som mu konečne videla do tváre. Od zdesenia som vykríkla. Bolo to to diabolské dievča zvonku. Ale ako sa sem dostalo? Okolo nás nikto neprešiel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Alex Alex | Web | 21. března 2011 v 16:36 | Reagovat

Z toho Nicka som úplne vyvedená z miery :D Ale inak som sa smiala teda dosť hlavne kvôli Mitchie, ona je úžasná :D :D Akože to už dávno viem, že je úžasná, ale to s tým Voldemortom napríklad, to bolo super :D No a ten koniec... som zvedavá, ako tie ženy zamiešajú karty deja... :D

2 (Alex &) Mitchie (Alex &) Mitchie | Web | 21. března 2011 v 16:40 | Reagovat

Bailey, ty potvora, ty máš schopnosť premietňovania, však? :D
A Masona si predstavujem ako sexy strýka z TVD, mňam :D
No a tá Mitchie :D:D:D Ja som záchvaty smiechu chytala, ako Nate vždy o jedno písmenko menej a potom tá kaluž krvi :D:D:D
A tie spomienky! Nickumbo :D:D:D:D:D:D LOL, to si pamätám :D:D:D
A celé, joj, ááá, milujem to :D

3 Elizabeth Elizabeth | Web | 21. března 2011 v 18:23 | Reagovat

Neva =)

4 Madde Madde | Web | 21. března 2011 v 19:04 | Reagovat

Bomba ! jsem zvědavá na pokračovaní :)

5 Kovienka Kovienka | Web | 21. března 2011 v 19:43 | Reagovat

Ahoj...v  prvom rade.. to som ja Mims, ku ktorej si teraz pár dní písala komenty o pribúdajúcuch kapitolách.. ten blog som zrušila a teraz mám tento jeden s kamoškou o poviedkach :) :)
Mitchie ! ja ju tak strašne milujem.. ona je taká ako ja.. všetko v sebe dusí ale potom raz :D
A Alex je taká, aká by som chcela byť.. rozumná, milá, vtipná a tak strašne zamilovaná..
pri tej kaluži a tiež ako Nate hovoril Mitchiine meno po hláskach.. to ma zabíjalo !! :D ?:D ste talentované ;)

6 Jája* Jája* | Web | 26. března 2011 v 15:13 | Reagovat

u mě máš diplom za bleskovku :) doufám že se bude líbit

8 Mitchie Mitchie | Web | 30. března 2011 v 18:30 | Reagovat

Však haloooo, my čakáme :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama