O kamennej chalúpke

13. května 2011 v 15:00 | Bailey |  Bailey's Stories
Toto sme s kamoškou písali na slovinu. :D Paródia na ľudovú rozprávku :D

Viďte celý článok ;-)

O kamennej chalúpke
Jedného krásneho dňa sa rozhodla milujúca matka Janka a Marienky, že sa ich zbaví a tak ich poslala do lesa na jahody. Bola na nich naštvaná, pretože cez víkend stihli zjesť celý jeden múr ich domu. Janko a Marienka boli totižto kameňožrúti.
Vykopla ich cez tú chýbajúcu stenu a riekla: "Hybajte do lesa, nazbierajte čo najviac jahôd a vracať sa nemusíte!"
Janko a Marienka, divosi od prírody sa tomu zaradovali. Vzali si stĺpik spred domu ako desiatu a pobrali sa do lesa. "Stojte! Vráťte ten stĺpik!", kričala mater, ale oni ju buď nechceli počuť, alebo boli načisto hluchí, pretože mater kričala ako zmyslov zbavená.
Janko a Marienka sa rozhodli splniť posledné materino prianie a tak začali hľadať nejaké jahody. Keď už nazbierali plný košík, uvedomili si, že nevedia, čo s nimi. A tak si začali dlhú chvíľu krátiť hádzaním jahôd do vtáčikov. A keď už vtáčiky radšej nelietali nad územím, kde sa Janko a Marienka nachádzali, tak hádzali aj do iných lesných zvierat. Ježkovi sa ich pár zapichlo na pichliače, no on si to ani nevšimol.
Janko s Marienkou sa už začali tešiť, že sa im podarilo zabiť jedného mravca, no potom sa statný mravec zdvihol a odniesol si jahodu ako vojnovú korisť do svojho brloha.
Keď už dožuli všetky zvyšky stĺpu a minuli aj posledné jahody, Marienke začalo škvŕkať v bruchu. Zbadali malý plesnivý kamienok: "Plesnivý - neplesnivý, jesť sa dá!", riekla Marienka a okamžite si ho strčila do úst.
No Marienke nestačil. Tak išli hľadať iné kamene. Medzi tým vyhladol aj Janko. Žiadne kamene navôkol neboli, a tak mu Marienka prikázala, nech vylezie na strom, či neuvidí nejakú chalupu. Janko sa tam horko - ťažko vyškriabal a čo nevidí: veľká kamenná chalupa sa vyníma vo svite mesiaca.
Janko vyvalil oči a vyplazil jazyk. "Ká-mé-né!", povedal a strepal sa zo stromu.
Pobrali sa k chalupe a začali ju pahltne jesť. Zrazu sa z chalupy vyrútila stará babizňa s dlhým nosom, na ktorom jej sedela mačka.
"Kto to tu obhrýza moje obydlie?!", zvrieskla.
"Mravec", vytresla Marienka prvé, čo ju napadlo.
"Ahá, tak teda mravec", usmievala sa babizňa.
"Veru, obrovský mravec", nedala sa Marienka.
"Áno....bol naozaj....statný!", snažil sa jej pomôcť Janko, ešte s plnými ústami kamenia.
"Tak toho mravca pozývam dovnútra, nech sa naje, mám veľa nepotrebného kamenia", povedala babizňa.
Janko a Marienka neváhali a vbehli dnu. Babizňa so zákerným úsmevom zavrela dvere na chalúpke.
"A kde ste nechali toho mravca? Veď som ho sem pozvala!", snažila sa tváriť prekvapene.
"Musel ísť......domov", povedala Marienka nepresvedčivo.
"Nevadí, tak teda pohostím vás. Muhahahahahá! Sadnite si tamto", riekla babizňa a ukázala na ohrádku v rohu izby.
"A dáte nám kamene, keď si tam sadneme?", spýtal sa Janko.
"No samozrejme." A tak si deti sadli do ohrádky a čakali.
Čochvíľa sa dovalila babizňa s plnou náručou kamenia. Janko s Marienkou ho s radosťou hltali. So svojho nového domova boli nadšení. Čoskoro sa však do ohrádky skoro nezmestili. Babizňa si pomyslela, že už dosiahli správnu veľkosť, a tak začala kuť pykle, ako ich uvarí, upečie, alebo inak tepelne spracuje. Nemala dosť veľkú lopatu a tak musela ísť do mesta kúpiť väčšiu.
Nebála sa, že zatiaľ utečú, pretože by sa cez dvere aj tak nezmestili. Bohužiaľ im zabudla dať kamene na celý deň, a tak boli Janko a Marienka nútení vyliezť z ohrádky a hľadať nejaké po chalupe. Marienka sa trocha pootočila a mocnou rukou drgla do police, odkiaľ vypadla kniha. Otvorila sa na strane, ktorej nadpis hladnú Marienku hneď zaujal. Bolo to zaklínadlo, ktoré premení človeka na kameň.
"Jankooo!", zakričala Marienka.
Dovalil sa Janko, ktorý práve obhrýzal vodný kameň z práčky. Marienka mu začala vysvetľovať svoj diabolský plán XY.
"Vykŕmime babizňu, premeníme ju na kameň a zjeme!"
Janko bol jej plánom nadšený. Uvarili babizni honosnú večeru zo samých nezdravých jedál. Potom zaliezli do ohrádky a keď prišla babizňa, začali si nenápadne popiskovať.
"Ktože mi to uvaril tú úžasnú večeru?", spýtala sa babizňa.
"Mravec", oklamala ju Marienka.
Pahltná babizňa ju celú zjedla, a potom od únavy zaspala. Praskla pod ňou stolička, no babizňa si nič nevšimla a spala ďalej. Deti opatrne vyliezli z ohrádky a Marienka ju daným zaklínadlom premenila na kameň.
"Nemala si zabudnúť dať nám najesť, než si odišla", povedala Marienka zlomyseľne a s Jankom sa pustili do jedenia. Odvtedy o nich už nikto ani nechyroval, len z času - na čas sa objavila správa, že v okolí chalúpky zmizol nejaký turista.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mitchie Mitchie | Web | 16. května 2011 v 16:51 | Reagovat

Mravec :D A prečo práve kamene? :D :D Tam teda nevidím žiadne morálne ponaučenie, babizňa ich vychová a nakrmi a oni ju nevdačne zežerú :D

2 Alex Alex | Web | 17. května 2011 v 17:20 | Reagovat

Kameňožrúti :D :D A pri tejto rozprávke mi vždy napadne scéna z SOS: "Ježišove nohy, vy ste neni kompletní, čo mi obžierate bungalov?!"
No ale dobre, je to vtipné dosť :D

3 Janelle Janelle | 18. května 2011 v 8:51 | Reagovat

Juj staraá známa rozprávka trochu inak ... ale zato I like it :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama