about being 21

27. srpna 2016 v 23:05 | Janelle
Mám menej ako dve hodiny na napísanie tohto článku, inak nebudem mať pocit, že je autentický. Hor sa do toho!
V podstate ani neviem ako sa momentálne cítim. Jednoznačne sa mi ale nechce oslavovať. Mám totiž pocit, že nemám čo.
21 rok môjho života fuč. O chvíľku.
Nemám pocit, že som niečo úžasné dosiahla či skvelomegaúžasné zažila. Možno je to len touto melancholickou náladou.
Vždy hovorím, že nerada starnem a že sa už cítim stará. Neide ani o to, že by mi ochádzali kolená (aj keď) či siveli vlasy. To nie je to, čo ma desí. Aspoň nie zatiaľ. Skôr ma desí to, že som počas dvadsaťjedna rokov svojho života nič nedosiahla. Nedokázala som nič úžasné a čo je horšie niekedy sama neviem čo vlastne chcem. Čo chcem dokázať? Čím chcem byť? Čo chcem robiť po zvyšok svojho života... Niektoré moje sny, ktoré som si niekde v kútiku mysle dovolila mať ma desia. Necítim sa dostatočne dobrá, talentovaná, šikovná, odhodlaná atď. aby som mala "nárok" ich dosiahnuť. Prečo by sa mi malo podarť niečo čo sa nepodarí aj viactalentovaným ľudom?
Mojich dvadsaťjeden rokov charaterizujú:
Neustále pochybnosti. O sebe. O iných. O živote. O rozhodnutiach.
Neustály existenčný problém môjho bytia - čo stojí za to aby som o to bojovala a čo mám nechať ísť. Koho. Jeden krok vpred, dva vzad.
Som kým chcem byť?
Sú momenty, keď otravujem svojou prítomnosťou aj samu seba...Sama sebou či milá za každú cenu? Potrebujem. Nájsť. Rovnováhu.
Majú ma ľudia radi? Chcem aby ma mali radi?
Neznášam, keď ma ľudia ignorujú. V tomto prípade je to asi tá lepšia varianta. Teda ak sa naozaj rozhodnem to zverejniť.
Asi nie.
Na začiatok som zabudla dať disclaimer o tom ako aj napriek tomu, že patrím do bielej privilegovanej vrstvy obyvateľstva môžem mať pocity či existenčné krízy, but what the hell.
Dvadsaťjeden.
V podstate nie som o nič múdrejšia. O nič užitočné skúsenejšia. Mám za sebou pár ťažkých rozhodnutí a pár pochybných asi tiež. K tomu len dodám, tequila nie je najlepší priateľ a už vôbec nie miešaná.Nezamilovala som sa, nenapísala som knihu, nespravila som školu. Samé negatívne výroky.
Čo chcem týmto zmätkom povedať neviem. Neviem, neviem, neviem čo robím a prečo. Momentálne fungujem ako robot.
Prejdime k nejakej pozitívnej časti. 21...22
Je čas zmeniť veci alebo sa prestať sťažovať.
S láskou
Jane
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lena Lena | E-mail | Web | 28. srpna 2016 v 10:57 | Reagovat

Tak máš len 21 a na dosiahnutie nejakých cieľov alebo niečoho veľkého máš ešte kopu času. To aj mne sa zdá, že už som stará ale dokedy nemám 40 nebudem si výčítať, že som nič nedosiahla, keď ani neviem čo ma v živote ešte postretne. :) Tak hlavu hore a uvidíš, možno v 22 dosiahneš aj niečo veľké! ☺ Trebárs nájdeš samú seba a začneš si viac veriť! To je dôležité pre rovnováhu, ktorú v živote hľadáš. ♥

2 Mirka. Mirka. | Web | 29. srpna 2016 v 21:19 | Reagovat

Neboj sa...v živote by mal prísť taký moment, kedy zrazu bude všetko také aké chceš... Len to chce trochu snahy a ja verím, že ty chceš a snažš sa :D
22 je už dosť...možno sa toho aj ja dožijem.

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 4. června 2017 v 10:22 | Reagovat

Síce mám 20 ale vnímam to rovnako. Hlavne ked vidím niekde na internete článok o tom, aké sme mali v 90 rokoch sladkosti, hračky a ja sa cítim náramne staro :D
ale teraz som si spísala asi 200cielov, ktoré chcem za život urobiť, tak musím makať, aby som to dosiahla :D takže neboj, aj ty zažiješ niečo superduper, lebo život je ešte dlhý :D

4 dferesw dferesw | E-mail | 30. ledna 2018 v 11:05 | Reagovat

@
@
**Pictures, images and Video**

**Girls boys 12-18 years**

**** Download here: Link: http://xfun.cc/ocgn6

**** Download here: Link: http://ssh.tf/hnGWdteCU

@
@

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama