Becoming mad

11. srpna 2016 v 22:54 | Janelle
Ahojte!
Ako píšem tento názov, uvedomujem si, že by bol vhodným názvom pre knihu. Mala by som si to niede poznamenať ale...
Predtým ako budem pokračovať v článku by som sa rada poďakovala všetkým milým čitateľom článku 10 znamení, že z vás nie je až tak paf, najmä tým, ktorí mali potrebu nazvať ma menej inteligentnou bytosťou. Určite sa na vaše blogy pozriem a zanechám komentár, lol. Dosť bolo pasívnej agresie, pohnime sa ďalej.

Dlho som sa vám neozvala, aj keď som plánovala písať pravidelné letné články. Realita ako vždy zhatila moje plány, hneď ako som totiž skončila všetky skúšky v škole, ostali mi tak 4 dni prázdnin aj to možno s cestou (Z-V, V-Z = 2x 8h). Potom som začala brigádovať. Ako inak, moje milované 12h, ktorých sa akosi doteraz neviem zbaviť ale o tom ešte neskôr.
Prvou mojou brigádou cez agentúru bola Alza, k tomu poviem len toľko, že nikdy viac. Pracovné prostredie a podmienky boli spočiatku nepríjemné a po prvom dni sa mi to tam doslova hnusilo. Na príčine nebola ani tak práca ale prístup vedúcich. V tretí deň príchodu do práce ma s kamarátkou postihlo šťastie v nešťastí. Poslali nás domov, že pre nás nemajú robotu, čo ma vytočilo a tak sme nalusali do agentúry s tým, nech nám dajú nejakú spoľahlivú prácu a tak som skončila v sklade v Panalpine. Prvý týždeň tam si naozaj neviem vynachváliť, nenešťastie v druhom týždni sa vrátil šéf z dovolenky a ja som pochopila, prečo tam pár stálych zamestnancov dalo výpoveď. Po tom ako sa vrátil tam totiž vládol chaos a hrôza, či skôr hrozná nuda. V tom období ako som tam nastupovala som mala pohovor do svojej momentálnej práce, ktorá už nebola našťastie cez agentúru. Ako už vyplýva z predošlej vety, prijali ma, všetko prebehlo extra super. Na pohovor som totiž strašne stresovala. Pre tých, ktorí nevedia o akej práci to vlastne táram - pracujem v Panta Rhei kníhkupectve. Čo je zatiaľ úplne dream job, keďže som knihomoľ od špiku kosti. Stále je to však job, de robím moje milované dvanástky. A preto zas a opäť nemám skoro žiadny social life. Ale inak sa mám fajn... teda ani nie od nedele som chorá a dnes som si kvôli tomu vzala aj voľno, lebo už som nebola schopná existovať ďalších dvanásť hodín na nohách.
Keďže je už pokročilá ranná hodina, idem zvyšok článku dopísať vo forme to do listu.
Why I becaming mad
- nemám kde bývať
- nemám si čas hľadať byt
- mám neodrobených 70h z inej práce za ktoré mi bolo zaplatené
- nemám kam vstesnať tých 70h
- nemám zaplatené školné
- musím si ho zaplatiť do 15.8.
- alebo ma vyhodia
- nemám z akých peňazí ho zaplatiť (vďaka bohu za matky)
- keďže som mala dovolenku a bola som dnes chorá chýbajú mi na odpracovanie 2 dni v Pante
- ochorela som
- robím dvanástky :((
- musím prežiť do výplaty

Tak to by sme tak v skratke mali. Ešte vás zaťažím reálnym to do listom na moje voľné dni, teda stredu(dnes) a štvrtok.
- ísť do kina s Bailey
- poslať si žiadosť o zníženie školného
- vyzdravieť
- stihnúť aspoň 3 bytové prehliadky a nájsť si byt
- zaplatiť si ubytovanie
- zavolať na Bojnú, poriešiť hodiny
- získať peniaze na zlacnené knihy (iba do 15.8.)
- upratať celú izbu (nik iný to neurobí)
- odmraziť chladničku, opäť

Tak to by sme mali. Pokladajte toto za záver článku. Verím, že vy si prázdniny užívate aspoň o 50% viac ako ja. Nemôžem sa úplne sťažovať mala som 6 dní dovolenky od 1.-6.8. a boli to fakt skvelé dni, len počas nich nedošlo k oddychu.
Dúfam, že budete dúfať so mnou, že mi nepreskočí a že sa všetko nejako čoskoro ustáli. Pre tých z vás, ktorý nemáte mojich obkecov dosť, vložim dole ešte začiatok rozpísaného článku z 5.7. ako dôkaz, že nejaká snaha ozvať sa vám tu bola :D Pre ostatných adios amigos!!!

Alohaa!
Takže leto mi len nedávno začalo, oficiálne minulý štvrtok (30.6.2016) a už mám pocit, že mi pomaly končí. Teda nie tak celkom, až tento štvrtok, keď mám oficiálny začiatok brigády. Ale pekne od začiatku...
Vo štvrtok som spravila poslednú skúšku, chvalabohu a potom som strávila cca 8 hodín cestou domov, v autobuse. Ak nepoznáte môj vzťah k cestovaniu autobusom nechajte mi, nech vás zasvätím, bolí ma hlava, je mi zle zle (Je na prachy) a podobne. Cestou som sa snažila čítať a tak som prečítala knihu Nech sneží, ja viem, že je na to úplne tá správna sezóna.
Ako som došla domov, spolu zo sestrou sme došli k závažnému poznaniu:
"Zmrzlina na raňajky a pizza na obed. Znak, že prázdniny začali."


P. S. ak by ste chceli aby som vám niečo zaujímavé napísala, alebo aspoň niečo, buďme úprimný, môžete ma vydierať v komentároch. Teraz sa lúčim už naozaj!!!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ennie Ennie | Web | 12. srpna 2016 v 14:36 | Reagovat

Ahoj, já jsem si svoje prázdniny taky představovala úplně jinak. To v tom knihkupectví může být fajn. A kde hledáš byt? Bratislava/Nitra?

2 Simka Simka | Web | 12. srpna 2016 v 15:16 | Reagovat

brigáda v panta rhei znie fakt ako dream job ale 12 by som asi nezvládala.

3 Usher Usher | Web | 12. srpna 2016 v 22:53 | Reagovat

Nevím, na co všechno reagovat... každopádně je to masakr, hlavně to s prací, školou, zdraví... no masakr! No, upřímně, prázdniny nemám, ale i tak jsem měl ne o 50%, ale rovnou o 100% lepší léto! Tobě se očividně lepí smůla na paty! A to jakože fakt hodně.

4 Lena Lena | Web | 13. srpna 2016 v 11:34 | Reagovat

Brigádu, ktorú si si našla v Pante znie skvele a aj by som ti tú prácu závidela keby tam netrčíš 12 hodín. Máš toho teraz fakt brutálne veľa a vôbec ti teda nezávidím. A chápem ťa, že nestíhaš a ani vôbec nemáš čas na blog. :(

5 Joina Joina | Web | 15. srpna 2016 v 11:24 | Reagovat

Já jsem myslela, že budu s přáteli cestovat a ono nic a jsem skoro pořád doma :(
Až začnu pracovat taky se bojím, až mě někdy pozvou na pohovor.

6 kaja kaja | Web | 15. srpna 2016 v 20:19 | Reagovat

Tak to ti teda skutočne nezávidím, ako vidím "dospelácky život" je ťažký. Tak ti teda držím palce, aby si to všetko zvládla! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama